Pacient z izby č. 13
11. 3. 2008
„Kedysi sme zo zábavy vyvolávali duchov. Krátili sme si tak dlhú chvíľu cez nočné služby,“ vraví sestrička Janka z oddelenia o poschodie vyššie. „Raz sa nám podarilo privolať pacienta, ktorý sa tu zadusil paradajkou. Bol to veľmi nepríjemný človek. Za každú maličkosť nás "péroval". Bol ochrnutý, nedokázal sa ani posadiť. Nútil sestričky, aby ho obskakovali. Ak mu nevyhoveli, sťažoval sa. Ležal aj na iných oddeleniach, nikde ho nemali radi. Aj svojej manželke vynadal pred nami i pred lekárkou tak, že bola úplne hotová.
V tú noc sme si ľahli asi o jednej. Práve som zaspávala, keď som pocítila, že mi niekto stlačil hrdlo. Nemohla som sa nadýchnuť. Chcela som zakričať, že sa niečo deje. Cítila som, že mi niekto zatláča dovnútra chrupavku. Keď ma to asi po minúte pustilo, vykríkla som. Všetci sa prebrali. Vtedy sa začalo v miestnosti hýbať kreslo...
Neskôr sa v izbe číslo 13 (tam tento pacient ležal) samovoľne zapínalo signalizačné zariadenie. Lekárka ju nechala na pol roka zamknúť. Zvoniť však neprestalo. Navrhla nám, aby sme sa poskladali na omšu. Už sa aj ona bála.“
V tú noc sme si ľahli asi o jednej. Práve som zaspávala, keď som pocítila, že mi niekto stlačil hrdlo. Nemohla som sa nadýchnuť. Chcela som zakričať, že sa niečo deje. Cítila som, že mi niekto zatláča dovnútra chrupavku. Keď ma to asi po minúte pustilo, vykríkla som. Všetci sa prebrali. Vtedy sa začalo v miestnosti hýbať kreslo...
Neskôr sa v izbe číslo 13 (tam tento pacient ležal) samovoľne zapínalo signalizačné zariadenie. Lekárka ju nechala na pol roka zamknúť. Zvoniť však neprestalo. Navrhla nám, aby sme sa poskladali na omšu. Už sa aj ona bála.“
A koniec?
(Koniec, 28. 6. 2010 12:09)