Štyri domy
Hoci už dlhšie žijeme v Austrálii, aj tak sa nám, vážená pani Viera, dostávajú do rúk neuveriteľné príbehy. A to vďaka našej mamičke pani Terézii D. z Trenčína, ktorá nám ich vystrihuje a pravidelne posiela v listoch. Jeden príbeh, ktorý sa stal mne a môjmu švagrovi, Vám teraz posielam ja.
Pred Vianocami 1994 naša firma na nábytok dostala objednávku - vyrobiť aj namontovať vstavané skrine a sprchovacie kabíny do štyroch novopostavených dvojposchodových domov. Stáli hneď na pláži, na pozemku patriacom k staršiemu domu. Staviteľ chcel mať všetko dokončené pred Vianocami. Termín šibeničný, ale keďže sme nechceli, aby zákazku dostala konkurencia, prijali sme ju. Zvládnuť také množstvo práce si však vyžadovalo montovať aj po večeroch.
Prvý deň som bol na stavenisku sám a skončil som až za tmy. Po celý čas s pocitom, že ma niekto pozoruje. Keď som nosil dosky na horné poschodie, vždy ma na poslednom schode zaliala vlna chladu. Bolo to síce veľmi príjemné, lebo horúčavy sú tu v decembri najväčšie, no cítil som, že niečo nie je v poriadku. Na druhý deň som už montoval so švagrom Petrom. Koncom dňa, keď boli tri zo štyroch domov hotové, pribehol za mnou v tvári bledý a vravel: „Osadil som dvere, zavrel ich, a keď som schádzal dole schodmi, začul som buchot. Ako keby tie dvere niekto otvoril. Vrátil som sa späť a zistil som, že skutočne sú otvorené. Zavrel som ich, no po chvíli sa opakovalo to isté. A tak som sa v panike rozbehol za tebou.“
Čo najrýchlejšie sme zbalili náradie a odišli sme zo stavby. Na tretí deň sme prácu dokončili ráno a potom sa spytovali robotníkov na stavbe, či nemajú skúsenosti podobné našim.
Vraveli, že aj ich ako keby niekto pri práci sledoval, preto nikdy v tom jednom dome nepracovali až do zotmenia.
Šek za dokončenú prácu som si bol prevziať s manželkou. Pri tej príležitosti si poprezerala dokončené domy. Vošla aj do toho mrazivého a rýchlo preľaknutá vybehla von. Zdôverila sa mi, že tam cez ňu prechádzala nejaká studená vlna. Pripomínam, že som jej nikdy o svojich pocitoch a skúsenostiach s týmto domom nehovoril.
Všetky štyri domy dal staviteľ na predaj. Neviem, či to bola len zhoda okolnosti, predali sa tri. Ten, v ktorom nás strašilo, sa predať nepodarilo. Aj v januári 1996, keď sme okolo neho s manželkou prechádzali, bol ešte stále voľný.
Želám Vám veľa šťastia vo Vašej práci a teším sa na ďalšie príbehy.
Kúpili by ste ho?
Komentáře
Přehled komentářů
ktovie co by som tam este zazil
duchovia su medzi nami
(alena, 3. 2. 2010 20:22)ja by som ho nechcela ani vtedy keby som nemala kde byvat ja byvam vbytovke a tiez som zazila to ze som videla ducha a presla som cez neho
asi nie
(Gustav, 7. 12. 2010 15:10)