Dom s manzardkov
11. 3. 2008
Krátko po skončení druhej svetovej vojny sa môj otec ako mladoženáč v čomsi nepohodol so svojím otcom. Keďže dvaja pohnevaní gazdovia v jednom dome bývať nemôžu, rozhodol sa vysťahovať z dediny neďaleko Békešskej Čaby v Maďarsku do Čiech, kde mal známych. Tí otca presviedčali, že si tam nájde s rodinou zamestnanie aj bývanie. Na nemecko-českých hraniciach v okolí Sušíc boli skoro celé dediny prázdne po nemeckých vysťahovalcoch. Keď moji rodičia do Čiech prišli, predseda MNV ich zaviedol do jednej z ulíc, kde si mohli vybrať dom, ktorý chceli. Otcovi sa zapáčil pekný, veľký dom s manzardkou a maštaľami v suteréne. Večer sa v novom príbytku uložili, ako sa najlepšie dalo a zaspali. V noci, keď mama vstávala k môjmu najstaršiemu bratovi, zbadala, že jedna stena svetielkuje. Zobudila otca, no zdroj svetielkovania nezistili, ulica oproti bola ponorená do tmy. Po chvíli im nad hlavami zadupotali ťažké kroky, ako keby ktosi obutý v ťažkých čižmách chodil v bahne. Kroky sa ozývali kolom dokola v hornej manzardke. Zrazu však utíchli a nasledoval silný rachot, pripomínajúci spadnutie veľkého kusa nábytku. To už otca nahnevalo. Vzal do jednej ruky nôž, do druhej baterku a vyšiel hore. Nohou rozrazil dvere a baterkou posvietil do všetkých kútov manzardky. Bola úplne prázdna, bez nábytku, dlážka vyzametaná. Rodičia počkali do rána pri rozsvietených svetlách a ráno hneď z toho domu odišli. V Čechách sa im vôbec nedarilo, navyše môj najstarší brat o niekoľko mesiacov zomrel. Po dvoch rokoch sa vrátili na Slovensko. Ten strašidelný dom si vysvetľujeme tak, že ho pôvodní obyvatelia zakliali, aby sa raz do neho mohli opäť nasťahovať.
cool
(Zuzana, 1. 12. 2009 19:28)